Ojmjakon
27.08.2016 miestneho času 6:00 posun +8 hodín vstávame do snehom zapadnutej krajiny kde výška pokrývky dosahuje 20 cm a teplota je -6 stupňov. Bez raňajok odchádzame posledných 330 km do cieľa Ojmjakon a nevieme čo nás naozaj čaká v tento deň po tejto ceste ktorá začína tichom a nikto nikomu nič nehovorí a len mlčky odchádzame. Po 20 km sa nachádzame medzi veľkými horami a prechádzame týmto priesmykom 130 km a bola to neuveriteľne obťiažna cesta po snehu, nerovnostiach ale išli sme si za svojim cieľom dnes ho dosiahnuť. Priesmyk sme prešli a ostáva nám posledných 180 km.
Po nekonečne dlhom čase vchádzame do dedinky Ojmjakon kde posledných 40 km sme išli skoro len po vode ktorá dosahovala výšku aj 80 cm. Pri vstupe nás privítal starosta vo svojej obecnej úradovni, kde nám ako prvé hovorí že dedina je práve po povodniach. Zvítame sa podaním rúk a nasledujú družné rozhovory. Starosta nám hovorí o ich živote na dedine, o práci, o dodávkach potravín, o miestnej škole a o celkovom živote v týchto drsných podmienkach. Pri otázke či by nechceli ísť žiť niekam inde hovoria NIE a že tu sú šťastní. Dlho sme rozprávali aj o živote u nás na Slovensku ale najviac sme sa zaujímali o život u nich, o ich starostiach, problémoch a taktiež ich radosti v rámci jazykových schopností ktoré máme a musíme sa pochváliť že sú dosť obstojné až dosť dobré. Odovzdávame starostov upomienkové predmety: knihu mesta Myjava, pozdravný list od primátora mesta Myjava Pavla Halabrína a rôzne upomienkové predmety z nášho kraja. Starosta Ojmjakonu nám odovzdáva certifikáty o návšteve najchladnejšieho miesta na svete –Pólus chóladu. Spoločne odchádzame k pamätnému miestu kde bola nameraná najnižšia teplota -71,2 stupńa. Spravíme si spoločné fotografovanie a odchádzame do dedinky Tomtor vzdialená 40 km od Ojmjakonu z dôvodu že v tejto dedinke Tomtor je možné ubytovanie v rodine ktoré nám zariadil starosta Ojmjakonu. S pozdravom a prekrásnym pocitom odchádzame. V dedinke Tomtor zaparkujeme pred dreveným domčekom kde nás vítajú domáci a sme znovu v družnom rozhovore s nimi za jedným stolom. Pripravená výborná večera z miestnych špecialít. Mäso hovädzie aj konské, palacinky a šišky s džemom, domáca smotana, a všetko možné čo k dobrému jedlu treba. Domáci pán je učiteľ . Po večeri báňa kto nevie nech si to nájde na internete, je to vynikajúca uvoľňovacia kúra. Po báni sme zaspali ako malé deti. Boli sme unavení ale veľmi spokojní.
28.08.2016 ráno vstávame do mrazu -6 stupňov. Raňajkujeme u domácich a tie sme zapili kumisom-kvas z konského mlieka. Pred odjazdom zapísanie sa do kroniky a spoločné foto.
Po ceste späť do Jakutska nám zasnežené hory poskytujú neskutočné panorámy a výhľady. Prevoz cez rieku Aldan úspešný aj keď s problémami . Teraz nás čakajú v Jakutsku opravy-výmeny filtrov a olejov. U Paľa pôjde o výmenu spojkového ložiska a u Tibor musí vymeniť brzdové dosky ktoré vydržali len 12 000 km. Ten kto mu ich menil nech si vstúpi do svedomia. Všetci sme spokojní z nášho dosiahnutého cieľa . Cesta späť ide juhom Bajkalu. Čaká nás ešte 10 300 km cesty späť na Slovensko.