Dosiahnutý cieľ : IN PROGRESS

Ôsme spravodajstvo Expedície

06.08.2010 13:29

Je 02.08.2010 15,00 hod. pokračujeme v smere Chabarovsk. Tiborko nachádza v mape skratku, tak po nej vyrážame. Pohodová asfaltka ruského typu bez premávky, len občas domáci, nás priviedla na breh peknej rieky o veľkosti Váhu v Komárne. Má to však háčik, cesta pokračuje na druhom brehu, len sa akosi pozabudlo na most. Brodiť nemáme odvahu, tak sa otáčame a vraciame sa 40 km na hlavný ťah. 300 km pred Chabarovskom máme opäť úsek, tento deň už piaty, samá jama, čistý kameň, samý prach. Chvíľka nepozornosti, rana a veľký hrmot. Diagnóza rýchla, na aute Vladkovej posádky to nevydržalo listové pero zadnej nápravy. Túto poruchu vlastnými silami nezvládneme. Náhoda chcela, že 6 km od hlavného ťahu, je značená v mape dedinka Kundur, tempom slimáka sme sa tam vybrali hľadať pomoc. Pomoc nájdená, ale neskorý čas presúva opravu na nesledujúci deň. Nastal ďalší problém, kde spať, dedinka aj okolie čistá divočina na čínskej hranici a celá lokalita bez signálu MT. Zasa úradovala náhoda, kúsok je strážené parkovisko techniky stavbárov z Omska. Keďže Matador berú za vlastný, hneď nadväzujeme družbu, ktorú utužujeme do neskorých hodín, niektorí aj spevom.

03.08.2010 8,00 štvorčlenný team ruských mechanikov plus vedúci nastupuje do akcie. Na jeho  otázku, koľký krát sa nám to už stalo, lebo na ruských cestách to je bežné, odpovedáme po prvý krát. Vyzerá prekvapene. " Molodci" toto slovo počúvame často, lebo ani na domáce pomery, nie je bežné absolvovať takú vzdialenosť autom. Zapotili sa, ale opravovali, nie menili. Použili všetok dostupný materiál a fantáziu a my sme mohli po piatich hodinách pokračovať smer Chabarovsk. Cez rieku Amur vchádzame do mesta. Široké ulice, budovy v koloniálnom štýle a železničná stanica obrovský zážitok, náš prezidentský palác by pri nej vyzeral ako kiosk. Internet však problém. O 0.30 sklamaný opúšťame mesto, bez šance podať o sebe správu. Ukladáme sa o 01,30 v autách 80 km pod Chabarovskom, vonku sa nedá, komáre nechcú späť.

04.08.2010 07,00 hneď v prvej dedinke sme nameraný, družná debata s milíciou a odchádzame bez straty kvetinky. Po mesto Ussuri vozovka mizerná, veľa aut. Samotné mesto prechádzame celú hodinu, jedna obrovská kolóna. Posledných 100 km široká vozovka a dva pruhy, akoby ruský inžinieri vedeli, že sa pripravujeme na slávnostný záver. Do Vladivostoku vstupujeme po 19 hodine miestneho času. Všade výstavba vo veľkom, cez záliv Zlatý roh stavajú obrovsky most, keďže mesto je umiestené na kopcoch, cesta ide dolu a hore, nie nadarmo ho prirovnávajú k San Franciscu. S pomocou ruského kontaktu, hľadáme hotel Moriak. Po procedúre prihlasovania, prefocujú si okrem rodného listu všetko, sa zmôžeme na pár štamprlí myjavskej a padáme do postelí.

05.08.2010 09,30 prvé zoznamovanie sa s mestom. Veľká vlhkosť a teplo, mraky tesne nad mestom, nie je vidieť more. Začína pršať a my sa brodíme v meste 10km/hod v zápche, kde semafory sú len na okrasu lebo na červenú ideme a na zelenú väčšinou stojíme. V totálnom chaose sa ale vždy vieme dostať kam chceme. Do zálohy sa kupuje mapa mesta, hlavne kvôli predstave kde práve sme a čo sa nachádza okolo nás. Štyri hodinky stačia a ideme sa na hotel pripraviť na návštevu Morského cintorína, kde sa nachádza miesto posledného odpočinku čs. legionárov.

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode