Most cez Olekmu
19.08.2016 ráno o 8:30 odchádzame smer Chani. Ako prvé vozidlo išlo Palo s Petrom a navigátor Peter to dotiahol do takého konca že sme sa museli po 40 km trase vrátiť späť takže 3 hodiny premárnené a po mojej otázke na Petra čo vlastne robí bola jednoduchá a zamrznutá odpoveď že já fotím a robím kvalitné fotografie. Naozaj tak bolo a fotografie boli vynikajúce. Bolo mu odpustené. Aspoň sme na severe videli sneh a pri riekach boli ešte nerozpustené ľadovce.
Prichádzame k rieke Chani. Voda v rieke vysoká, most rozpadajúci sa a nám neostáva nič iného len to po ňom skúsiť prejsť. Šťastne sme ho prešli a po tejto akcii to až naozaj začalo. Malý brod na rozcvičku, nasleduje 150 metrový brod v prudkej vode,velké kamene, voda cez prednú kapotu až po predné sklo. Nestihneme si ani vydýchnuť a sme utopený v blate. Navijaky ,gurtne, laná a 2 hodiny sa vyprosťujeme. Duško je od blata až po uši a znovu ukázal svoju obetavosť v každej náročnej situácii. Končíme v dedinke Olekma kde hľadáme náčelníka železníc kôli prejazdu cez železničný most ponad rieku Olekma. Našli sme len jeho zástupcu, od neho sme získali kontakt na náčelníka a dopĺńame pohonné hmoty. Ešte nás upozorňuje na ďalších nebezpečných 80 km so štyrmi velkými brodmi a na záver to klincuje že na jednom z nich pred tromi dňami utopili URAL-velmi velké nákladné ato. S týmito poznatkami zostávame na kraji dedinky v horách spať. Peter ešte pri večeri informuje že v záhradkách majú vyvýšené záhony na pestovanie zeleniny podľa Igora Ljadova.
Sobota 20.8.2016 skoré ráno 5:30 raňajky a štart o 6:30 smer most cez rieku Olekma ktorý je vzdialený 80km. Hneď prvý brod vysoká voda+pieskové dno a prudký výjazd. Mapa nám ponúka možnosť objazdu a druhého brodu proti prúdu. Po príchode k brodu zisťujem most neprejazdný ,Pala obliekame do brodiacich čižiem a s veľkov palicov ho posielame na prieskum brodu a hĺbky rieky. Rozhodnutie je že musíme do toho ísť lebo inú možnosť nemáme. Šťastlivo prechádzame a na druhej strane nás čaká prekvapenie. Práve sme zdolali brod kde pred tromi dňami utopili Ural. Je buldozérom vytiahnutý a obidvaja nám elegantne blokujú cestu. Vlado nahadzuje gurtnu a musí Ural 3 metre potiahnuť a mi prechádzame. A teraz to už ide ako na bežiacom páse rieka,nahodiť broďáky,prieskum dna riek a samotné prejazdy-brodenie a všetko sa opakuje 4x. O 14:00 hod úspešne prichádzame k dlhému železničnému mostu cez rieku Olekma ktorý má dĺžku cca 550 metrov lebo Vlado ho odkrokoval a spravil 650 krokov x 85 cm/krok = 550 metrov .Má to však háčik. Nie je tu signál a náčelník býva 20 km za mostom v dedinke Juktali. Vlado,Tibor,Palo idú k nákladnému vlaku a tam požiadajú rušňovodiča u nás s nesplniteľnou požiadavkou. Chcú sa previezť do stanice Juktali. Rušňovodič bez jediného zaváhania povie idí sjudá na mašínu. U nás by zavreli strojvodcu aj nás ale tu v Ruskej zemi si všetci pomáhajú navzájom a nás Slovákov naozaj berú a považujú za Bratov. Rušňovodič hovorí - ťaháme 55 000 ton nákladu, máme paliva v 3 mašinách 90 000 litrov. Nechápu a s nemím úžasom sa vezú. Nepochopili ale dostali sa tam kam chceli. V Juktali sa stretli s náčelníkom.Povolenie slúbené,čas ešte nejasný.
Keď budete čítať tieto riadky je to znamenie že sme most úspešne prešli. Táto správa je písaná počas čakania na prejazd kde neni signál.